České a slovenské finančné skupiny sa pachtia za získaním bankových licencií. Vedia prečo

Autor: Pavol Bulla | 23.6.2014 o 9:36 | (upravené 13.1.2015 o 15:45) Karma článku: 11,81 | Prečítané:  4642x

Prakticky každá veľká česká či slovenská finančná alebo podnikateľská skupina sa snaží získať do svojho portfólia banku. Mnohé ich už majú, mnohé sa o ňu snažia (o pokuse Agrofertu i Arca Capital boli informácie v médiách). Mnohé si myslia, že ju nepotrebujú. To sa ale veľmi mýlia. Možno by si mali pozrieť príklad od firiem ako Volkswagen, Mercedes či Fiat. Všetky už vlastnú banku majú (Fiat požiadal o licenciu). A cez ňu čerpajú výhodné úvery z ECB s nízkym úročením, získavajú lacné depozitá od občanov, prefinancovávajú predaje tovarov a služieb svojich materských spoločností a tým sa snažia valcovať svoju konkurenciu. Načo sa však  taká banka hodí ?  Dôvodov je niekoľko.  A ozajstné výhody vlastnej banky sa ukážu až pri najbližšej veľkej kríze, ktorá bude opäť finančná. 

Podnikanie s peniazmi od klientov zaručenými štátom

Bankám, ktoré vlastne krízu spôsobili, sa podaril husársky kúsok. Dosiahli (vylobovali),  pod rúškom záchrany vkladov občanov, že vklady v bankách do 100 000 € sú ručené štátom. To im umožnilo znížiť výrazne úroky na peniažky, ktoré si u nich občania ukladajú a môžu podnikať s veľmi lacnými zdrojmi. Zostávajú tak na trhu jedinými podnikateľskými subjektmi, ktorým peniaze do podnikania garantuje štát. Preto sa nedivme, že banky sa predháňajú s ponukami na úročenie vkladov od 0-2% p.a. a ľudia zásluhou garancií štátu im radi peniaze zveria i pri takto nízkych úrokoch.  

Prístup k lacným peniazom od centrálnych bánk

Počas poslednej krízy sa ukázalo, aký krehký je finančný systém a prakticky behom pár dní sa stratil akýkoľvek prístup podnikateľov k peniazom.  Z tohto obdobia vzišla aj pamätná veta, ktorou George Bush vyjadril problém, s akým sa potýkali i spoločnosti ako General Electric.  "Ak sa neuvoľní prístup k peniazom, táto (potentovaná) ekonomika sa okamžite potopí."   Týmto bolo povedané úplne všetko.  Centrálne banky môžu  vašu banku financovať prakticky zadarmo (za kolaterál sa dali použiť prakticky hocičo s investičným ratingom a dokonca rôznou duráciou) a je úplne na vás, čo s peniazmi spravíte. J&T si  takto požičalo peniaze od ECB za cca 1%, nakúpila štátne dlhopisy SR s výnosom okolo 4% a urobila na tom okamžitý zisk. Samozrejme danú transakciu uskutočnilo omnoho viac bánk a skupín v Európe. Poviete si, prečo tá centrálna banka nepožičia zadarmo štátu napriamo ?  Toto bol jeden zo spôsobov, ktorým umožnili bankám cez jednorázový a ľahký zisk, získať dodatočný kapitál a pokryť straty alebo vylepšiť zisky. Asi netreba dodať, že subjekty sú súkromné.

Vydávanie elektronických peňazí ex nihilo

Nie nesrandujem. Tie skupiny, ktoré vlastnia banky, si môžu vytvoriť peniaze z ničoho. Ako dobre viete, peniaze môžu mať formu papierovú a elektronickú. Papierové peniaze nosíte v peňaženke a tie samozrejme vydávajú len centrálne banky. Ich podiel v systéme je však niekde do 10% z celého množstva peňažnej masy. Elektronické - účtovné  peniaze máte na svojich bankových a iných účtoch a môžu vznikať rôznym spôsobom. Primárne však vznikajú z poskytovania úverov zo strany bánk.

Banka sa rozhodne vám poskytnúť bezhotovostný úver 100 €. Tento vám nakredituje na váš bankový účet, vám vznikne záväzok voči banke a banka si do svojej bilancie zaúčtuje opačnú účtovnú operáciu. Lenže ak vy máte záväzok, zároveň vám vznikol na účte vklad, ktorý je vašou pohľadávkou voči banke a banka si ho vedie ako záväzok.  

Ak si podrobne túto transakciu všimnete, tak v deň T, keď vám banka poskytuje úver na bankový účet, ktorý máte u nej (pravdepodobne) vedený, tak banka urobila 2 účtovné operácie, ktoré sa navzájom nulujú. Tento proces sa volá tzv. vytváranie peňazí podľa uváženia  "ex nihilo" - nepotrebuje nato predchádzajúce vklady ani mince ani peniaze z iných bánk.

Pokiaľ peniaze zostávajú v banke, je banka prakticky v suchu a "problém" nastáva jedine, keď si ako klient tieto peniaze prevedie do inej banky alebo si ich necháte vyplatiť v hotovosti.  Medzitým si banka účtuje úrokový diferenciál, ktorý vzhľadom na úročenie vkladov a napr. poskytnutým spotrebným úverom môže byť aj 10-20% p.a..  

Dobré, nie ?  Neverili by ste, ale mnoho samotných bankárov procesu vzniku peňazí nerozumie. Bohužiaľ  manažérske špičky bankového businessu tieto procesy ovládajú dokonale.

Postupom času  budú všetky transakcie elektronické, bankové účty budú povinné a počet bánk bude klesať. V menších ekonomikách, kde počet bánk na trhu je malý a 4-5 veľkých bánk kontroluje celý trh, môže už dnes ex nihilo peňazí byť vytvorených pomerne veľa. Presné údaje bohužiaľ o Slovensku nemám (ale poteším sa, ak to niekto zistí).

Akvizície z ničoho 

Ďalším veľmi dôležitým príkladom sú akvizície firiem. Ak kupujete pomocou svojej banky nejakú firmu, používate samozrejme depozitá, ktoré vám tam navkladajú občania prakticky za 0% a za ktoré ručí štát. Pokúsite sa získať firmu, ktorá má pozitívny cashflow (ešte nebodaj s voľným cashom), kde ihneď po akvizícií prevediete jej bankové účty primárne do vašej banky, tak viete kupovať fy prakticky neobmedzene a s minimom vlastného kapitálu. Samozrejme musíte to robiť opatrne, premyslene a kupovať si firmy so stabilnými a predikovateľnými výnosmi. Cez spriaznené ale "nezávislé" osoby, deklarovaných ako beneficial owner - konečných vlastníkov prijímateľov úverov si vytiahnete z banky úvery, použijete nejaký vlastný kapitál 0-20% a idete nato (asi nebudete prekvapení, prečo sú všetci vlastníci umiestnení na Cypre a v iných lokalitách).

Najlepšie akvizičné ciele sú firmy z regulovaných odvetví, kde vládne vysoká miera predvídateľnosti a pozitívnej regulácie ziskov. Nič lepšieho ako vodárne, distribúcia, dodávka a tranzit základných energií, zdravotníctvo či rôzne komunálne a verejné služby ma nenapadajú. Všimnite si, že za každou kúpou firiem z tohto sektora stojí v poslednej dobe nejaká česko-slovenská skupina.  Úplná pecka je, ak si predávajúci nechá peniaze získané za predaj svojej firmy vo vašej banke zopár rokov. Vtedy financuje prakticky predaj svojho podniku vám sám predávajúci.

Záverom

V každom prípade musím uznať, že banka v portfóliu každého podnikateľského konglomerátu je obrovská výhoda. A preto nebuďme prekvapení, ak ďalší finančníci a regionálni veľkopodnikatelia budú pri nasledujúcej lokálnej bankovej akvizícií. I takú banku si viete kúpiť za peniaze ex nihilo. Teda peniaze na jej kúpu si požičiate priamo z nej.  V našich končinách určite.  Treba ešte poznamenať, že na trhu aktuálne nie je dostatok kandidátov  na akvizíciu, preto je možné, že sa dočkáme i nových start-upov v tomto sektore. Zopár úspešných ich vzniklo.  A ak treba, jeden úspešnú by som vedel založiť aj ja. 

Autor: Pavol Bulla

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?