Rakúsky potravinový fenomén vyráža dych. Bratislavčania už zareagovali.

Autor: Pavol Bulla | 7.7.2014 o 12:44 | (upravené 7.2.2015 o 13:17) Karma článku: 11,32 | Prečítané:  573615x

V mojom okolí redizajnovali 3 predajne potravinových reťazcov. Tvrdili mi, majte strpenie,už o pár týždňov máme pre vás pripravenú lepšiu predajňu. Na moje neveľké prekvapenie však redizajn predajne slúžil iba na to, aby sa sortiment znížil o 30%, a pritom predajňa stále vyzerala rovnako "dobre". Z ponuky zmizli drahšie a kvalitnejšie výrobky a zúžila sa ponuka rovnakého tovaru od viacerých výrobcov. Pozitíva? Žiadne. 

Tak som vyrazil do Rakúska

Dlho som odolával. Nechcelo sa mi zabíjať čas jazdením za potravinami, no dal som si tú námahu a zistil som si zopár ekonomických faktov. Všimol som si DPH na potraviny v Európe a zostal som v poriadnom šoku. Naše sociálne orientované Slovensko ju má najvyššiu z celej EÚ - 20%! Rakúsko má DPH na potraviny len vo výške 10%, rozdiel teda musí byť citeľný a ja mám dôvod vyraziť k západným susedom na prieskum. A tak sa to celé začalo. Aj s rôznymi fintami, ktoré nie sú vôbec "senzi".

Finta č. 1: Rovnaký značkový výrobok, nižšia cena už v Kittsee či Hainburgu

Prvé boli výrobky, ktoré poznám. Lavazza - 3,60 €. Zúril som, keď som si uvedomil, že som ju kupoval aj za 7,40€! Grana Padano - 13.30€/kg, mascarpone - 5,5€/kg, ricotta, Jamon Serrano,tuniaky,chutné prosecco za 4€, cestoviny, Baileys za 10€, dokonca i výhodnejší Pilsner ...všetko buď lacnejšie, alebo za obdobnú cenu lepšia trieda (napr. vyzretejší syr, vyššia trieda zeleniny a ovocia).

Finta č. 2 : Rovnaký značkový výrobok, rôzne zloženie

Musím sa priznať, že táto finta ma doslova uráža. Robí zo mňa menejcenného občana EÚ. Ohromila ma informácia, že zatiaľ čo v Nemecku kolu sladia cukrom, u nás dávajú do nej nejaké náhradné sladidlo. Aby ušetrili. Netrápilo ma to, už pár rokov ju nepijem, ale potom, čo začali presakovať informácie, že nadnárodné reťazce prispôsobujú zloženie potravín krajinám, kde ich dodávajú, bolo vymaľované. A netýka sa to len potravín.Kozmetika,pracie prostriedky- to všetko sa zložením prispôsobuje krajine odbytu. Preto vždy spozorniem,keď na etikete nevidím popis v nemeckom jazyku.

Finta č. 3 : Iná predajná marža na Slovensku

Podľa informácií zo sektora, na Slovensku rozhoduje cca 12-15 výrobkov o tom, kam ľudia zatočia volantom a idú nakúpiť. Vytrvalo sa vedú cenové vojny o banány či pivo, lebo akcia na tieto výrobky vie významne nasmerovať naše kroky do konkrétneho supermarketu.  Avšak, ak na niektorých výrobkoch maržu znížite, tak ju musíte na iných dobehnúť (marže na Slovensku sú všeobecne vyššie). A preto mascarpone, ktoré v Rakúsku stojí bežne cca 5,5€ kilo, u nás stojí obvykle až 8-9€.  Naši obchodníci jednoducho lacné banány a lacné pivo dobiehajú maržami na iných výrobkoch. Keďže Rakúšania cielia svoje akcie na rakúsku strednú triedu, nemusia sa predháňať rožkami pochybnej kvality za 4 centy. Majú priestor ponúknuť kvalitné značkové výrobky za ceny, ktoré sú zase atraktívne pre rakúsku klientelu.

Finta č. 4 :  Chuť výrobku zmenená cez výrobu

Nestalo sa vám, že váš obľúbený chlebík chutí zrazu akosi inak? Začnite pátrať a možno sa dopátrate k informácii, že podiel kvalitnej múky v ňom klesol,zatiaľ čo podiel rôznych chuť vylepšujúcich látok narástol. Ešte horšia prax je pri rôznych polotovaroch, kde naozaj neviete, aké pochybné suroviny na ich výrobu boli použité. Kvalita použitej ingrediencie totižto nie je nikde zverejnená. 

Niektoré veci sú však viditeľné už na prvý pohľad- rakúske kurča je žltkasté,kým to naše poblednuté. Čím to asi bude? Odpoveď je pomerne jednoduchá. To rakúske vykrmovali zrnom a kukuricou a to, ktoré nájdeme na pultoch našich predajní, si asi liečilo chrípku v Brazílii - teda bolo možno vylepšované antibiotikami, ktoré zrýchľujú jeho rast, a preto mu žlté tukové žľazy akosi nemali z čoho narásť.Na chuti to spoznáte dokonale.

Finta č. 5 : Servis, ktorý šokuje

Verili by ste, že vám v niektorých rakúskych potravinách spravia obloženú žemľu len za cenu ingrediencií ? Aj s nakladanou uhorkou a šalátikom ?  Skúste.

Ako z toho von?

Začnime otázkou, či o to má niekto z nášho potravinovo-obchodného priemyslu vôbec záujem. Nevyzerá to tak. Nie som však rozhodnutý sa nechať neustále klamať. Doposiaľ chodili ľudia nakupovať hlavne do Poľska či na Ukrajinu tovar pochybnej kvality s jedinou motiváciou-ušetriť. Tu však ide o úplne iný problém,a tým nie je len cena,ale najmä kvalita toho,čo kupujeme. Ono sa totižto zjavil nový fenomén nedôvery. Je to nedôvera slovenskej strednej triedy v to, že za porovnateľnú cenu dostávame rovnakú kvalitu, ako naši západní susedia.  A bohužiaľ, to zloženie výrobkov je u nás v mnohých prípadoch horšie,než sme si ochotní pripustiť. Šunka pozliepaná z kusov mäsa neistej kvality,salámy či párky s výrazne nižším podielom mäsa - mizerná kvalita za vysoké ceny. Klesajúci obsah kakaa v čokoládach či margarínové veľkonočné zajace ma už vonkoncom nebavia. Rastúce podiely vody a rôznych nechutných stabilizájúcich látok,É-čiek či chuť vylepšujúcich látok už radšej ani nekomentujem. Hotové chemické laboratórium.

Inflácia je u nás nulová. Štatistický úrad nesleduje podiel vody a hormónov v mrazenom kurčati, či podiel stabilizujúcich látok vo výrobku, sleduje cenu. Zamyslel sa niekto vôbec, koľko zisku z  DPH a spotrebných daní sa od nás presunie do Rakúska ? A to len pre vychytralosť našich obchodníkov, zlý systém podpory potravinárov, kvôli opatreniam, ktoré chránia pred konkurenciou,a najmä výške našich daní?

Chceli by ste papierové BMW ? Určite nechceli.

Bol by problém nastaviť pravidlá tak, aby nadnárodné koncerny museli pri výrobkoch uvádzať, či sa zloženie výrobku prispôsobuje krajine odbytu? Skúsme výrobcov prinútiť, nech nás informujú, či ich výrobok nezmenil zloženie. Chcete predsa vedieť, či priaznivá cena vášho obľúbeného keksíka nie je len výsledkom redizajnu produktu, z ktorého akoby náhodou vypadlo 30% kakaového prášku! Spomeňte si na pseudo-horalky.

Záverom

Treba sa trošku vzbúriť. Kým u nás sa len hľadajú spôsoby, ako zabrániť drobným pestovateľom a chovateľom predávať svoje výrobky a robiť reťazcom akú-takú konkurenciu,bohatí Rakúšania sa nehanbia predávať prebytky zo svojich záhrad po celých dedinách, na trhoch či obchodovať na "blšákoch". U nás sa toto všetko zakázalo. Hádajte prečo?

Možností a opatrení, ktoré by mohli pomôcť, je niekoľko. Treba len nabrať odvahu a mať vôľu ich realizovať. Lebo ak sa nič neudeje,tak do toho Rakúska po čase vyrazia všetci. A viete čo, choďte sa presvedčiť na vlastné oči a dajte tomuto pomýlenému slovenskému "systému" poriadnu príučku! 

Autor:  Pavol Bulla

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?