Kamaráti mi zmizli v zahraničí a už sa nevrátia

Autor: Pavol Bulla | 18.3.2015 o 12:05 | Karma článku: 11,63 | Prečítané:  123365x

Prídem na víkendovú návštevu k rodičom a dumám, s kým ísť na pivo. Akosi niet komu zavolať. Partia priateľov, spolužiakov, susedov, s ktorými som vyrastal, už v rodnom meste nebýva. Väčšina zmizla niekde v zahraničí. Zostali po nich len spomienky a rodičia, tajne dúfajúci v ich návrat. Príbeh, ktorý sa opakuje prakticky v každej slovenskej obci.

Narodiť sa tu, vyštudovať a odísť 

Moju generáciu bývalý systém celkom slušne vychoval. Už ako škôlkari sme nemali problém behať sami po uliciach bez neustáleho dozoru rodičov, ktorí  sa nám, našťastie, ešte aj mali čas venovať. Nemuseli sa toľko pachtiť, drieť  "od nevidím do nevidím" v bužirkových fabrikách alebo neustále čítať akciové letáky.  Učitelia nás v škole "cepovali" a nevadilo nám to. Jasle, škôlky, krúžky - všetko fungovalo prakticky bezplatne a deti sa nedelili na tie, ktorých rodičia nemali na zaplatenie školského výletu a tie, ktorých rodičia si to "môžu dovoliť".

Porevolučné roky priniesli mnohým absolventom nové možnosti. Hoci nebolo až takým problémom  zamestnať sa aj u nás, predsa len niektorí zvažovali - makať v regióne za pár "šupiek" a pozerať sa na tento oligarchicko-kapitalistický pseudosystém alebo sa pokúsiť splniť si sen o lepšom živote. Zopár z nás skončilo, podobne ako i ja, v Bratislave- poslednej zastávke pred odsťahovaním. No ostatní sa zbalili a vyrazili  - Čechy, Nemecko,  Rakúsko, Švajčiarsko, Anglicko,... Podľa zákonov prírody- uprednostnili úrodnejšiu lúku pred vysychajúcou kosodrevinou.  

Nevyrábajú rakety pre NASA

Premýšľate, čo tam tí našinci vlastne robia? Žeby riešili nejaké zložité globálne problémy? Nie. Prekvapivo robia len to, čo by mohli za lepších podmienok  robiť aj u nás doma.

Kamarát lekár už zopár rokov pracuje na špičkovom nemeckom pracovisku. Frustrovala ho práca na istom podivne sprivatizovanom slovenskom oddelení, kde si ho kedysi vážili na 1300 € mesačne. Dnes je nadmieru spokojný. Nestará sa o to, ako spolu s pacientmi "dofinancovať" systém, ale ako poskytnúť čo najlepšiu starostlivosť. Pre zaujímavosť, headhunteri ponúkajú lekárovi v Nemecku nástupný plat okolo 4000 € . To je naozaj lákavé sústo.

Iní kamaráti zase obsluhujú a upratujú v hoteloch v Alpách. No vrátiť sa pod naše krásne Tatry ich to vonkoncom neláka. Pracovať v hoteli, kde nevidíte majiteľa za celu sezónu, to sa veru v Alpách len tak nevidí. Na záver zmeny nemusíte otrocky odmerkami premeriavať zostatky schnappsu  vo fľaši, ale schnapps si veselo popíjate s majiteľom či poslednými zákazníkmi, často na účet majiteľa. A je veľký rozdiel, či máte 400€ alebo 1400€ plus tringelt. 

Ďalší priateľ podniká v stavebníctve. Žeby v Anglicku nejaký vplyvný magnát nezaplatil drobným stavbárom, s tým sa ešte nestretol. 

Zdravotná sestra zase vymieňa plienky nemeckému dôchodcovi. A pokiaľ sa o mzdu nedelí s nejakou „šikovnou“ sprostredkovateľskou agentúrou, tak si príde aj na dvojnásobok toho, čo u nás. Že by sme tie opatrovateľky na Slovensku nepotrebovali ? Pochybujem.

Lepší život, väčšie prachy

Prakticky nepoznám človeka, ktorý by robil v zahraničí niečo, čo sa na Slovensku nedá. Majú to však 3-4 krát lepšie zaplatené a žijú vo fungujúcich politických a sociálno-ekonomických systémoch.  Krajiny, kam odišli, im obvykle ponúkajú fungujúce úrady, zdravotníctvo, školstvo či  sociálny systém. Ceny potravín, energií či tovarov  sú porovnateľné, ak nie nižšie. Nie vždy to majú ľahké, no môžu sa spoľahnúť, že v tejto permanentnej globálnej kríze sa dá ako-tak žiť ,a to vôbec nemusíte byť "tunelár". Tragédiou ale je, že títo "odídenci" sa po získaní skúseností v zahraničí už netúžia vrátiť späť. Udomácnili  sa, vytvorili si nový okruh priateľov, porodili deti, ktoré následne chodia do škôlok, škôl...A tak naša krajina prichádza nielen o šikovných ľudí ale i o generácie detí, ktoré už so Slovenskom bude spájať len pekná spomienka na starých rodičov a slovenský jazyk.

Európska únia je i o tom, že šikovné štáty vytunelujú tie nešikovné

Slovensko už pár rokov zažíva veľkú vysťahovaleckú vlnu. V susedných Čechách študuje asi 25 000 Slovákov. Vyberajú si tie najlepšie školy v Brne a Prahe. Našu krajinu opustí ročne asi 12 000 ľudí, ktorí odcestujú za prácou.  Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí sa už počíta v státisícoch a vlna neutícha. Na Slovensku evidujeme 5,4 mil. obyvateľov, no reálne ich tu žije podstatne menej.

Tak ako si kapitál hľadá najlepšie miesto pre svoje zhodnotenie, voľný pohyb ľudského kapitálu v EÚ spôsobí, že šikovné štáty si budú u nás zadarmo vychovávať vzdelanú pracovnú silu a vyberú si prevažne našich najlepších ľudí.

Štúdium jedného lekára stojí okolo 40 000 €.  V roku 2013 sa konal v Bratislave veľtrh práce, na ktorom nemecké kliniky zháňali cca 500 doktorov.  Ak sa im podarilo zohnať všetkých, tak nás obrali za jeden víkend o ľudský kapitál, do ktorého sa investovalo len posledných 6 rokov -  20 000 000 €  (slovom dvadsať miliónov €) !!!  Ani veľké finančné skupiny by sa nemuseli hanbiť za takýto obchod. Akú hodnotu má 25 000 slovenských študentov na českých školách ? A čo tie tisíce sestier, čašníkov, administratívnych pracovníkov ?  Je to ľudský kapitál, ktorý si šikovné zahraničie, na rozdiel od futbalistov, berie úplne zadarmo.

Záver

Zopár mojich priateľov kedysi uvažovalo aj o návrate, no už sa k tomu nemajú. Okrem vlastnej rodiny ich tu ten život už neláka. Kamaráti sú preč a nikto nemá náladu žiť od výplaty po výplatu a pozerať sa na tú doslovnú biedu, ktorá v regiónoch na vás čučí z každého okna.  Silu dostať ich späť nemajú ani ich rodičia. Nik predsa nepôjde proti dobru svojich detí.  Ak sa niekoho v mojom rodnom meste spýtate, ako sa majú ich deti v cudzine, nesťažujú sa. Tešia sa, že sa im darí žiť lepšie, ako sa žilo im, že si môžu dovoliť viac, ako priemerný Slovák. No zároveň z nich cítiť  obavu, čo bude s nimi, keď zostarnú. Naša spoločnosť bola odjakživa postavená na rodinnej súdržnosti, deti bývali na skok od rodičov. Dnes sú to dve hodiny - ale lietadlom.   

 Autor: Pavol Bulla 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?