Podnikanie s peniazmi od klientov zaručenými štátom
Bankám, ktoré vlastne krízu spôsobili, sa podaril husársky kúsok. Dosiahli (vylobovali), pod rúškom záchrany vkladov občanov, že vklady v bankách do 100 000 € sú ručené štátom. To im umožnilo znížiť výrazne úroky na peniažky, ktoré si u nich občania ukladajú a môžu podnikať s veľmi lacnými zdrojmi. Zostávajú tak na trhu jedinými podnikateľskými subjektmi, ktorým peniaze do podnikania garantuje štát. Preto sa nedivme, že banky sa predháňajú s ponukami na úročenie vkladov od 0-2% p.a. a ľudia zásluhou garancií štátu im radi peniaze zveria i pri takto nízkych úrokoch.
Prístup k lacným peniazom od centrálnych bánk
Počas poslednej krízy sa ukázalo, aký krehký je finančný systém a prakticky behom pár dní sa stratil akýkoľvek prístup podnikateľov k peniazom. Z tohto obdobia vzišla aj pamätná veta, ktorou George Bush vyjadril problém, s akým sa potýkali i spoločnosti ako General Electric. "Ak sa neuvoľní prístup k peniazom, táto (potentovaná) ekonomika sa okamžite potopí." Týmto bolo povedané úplne všetko. Centrálne banky môžu vašu banku financovať prakticky zadarmo (za kolaterál sa dali použiť prakticky hocičo s investičným ratingom a dokonca rôznou duráciou) a je úplne na vás, čo s peniazmi spravíte. J&T si takto požičalo peniaze od ECB za cca 1%, nakúpila štátne dlhopisy SR s výnosom okolo 4% a urobila na tom okamžitý zisk. Samozrejme danú transakciu uskutočnilo omnoho viac bánk a skupín v Európe. Poviete si, prečo tá centrálna banka nepožičia zadarmo štátu napriamo ? Toto bol jeden zo spôsobov, ktorým umožnili bankám cez jednorázový a ľahký zisk, získať dodatočný kapitál a pokryť straty alebo vylepšiť zisky. Asi netreba dodať, že subjekty sú súkromné.
Vydávanie elektronických peňazí ex nihilo
Nie nesrandujem. Tie skupiny, ktoré vlastnia banky, si môžu vytvoriť peniaze z ničoho. Ako dobre viete, peniaze môžu mať formu papierovú a elektronickú. Papierové peniaze nosíte v peňaženke a tie samozrejme vydávajú len centrálne banky. Ich podiel v systéme je však niekde do 10% z celého množstva peňažnej masy. Elektronické - účtovné peniaze máte na svojich bankových a iných účtoch a môžu vznikať rôznym spôsobom. Primárne však vznikajú z poskytovania úverov zo strany bánk.
Banka sa rozhodne vám poskytnúť bezhotovostný úver 100 €. Tento vám nakredituje na váš bankový účet, vám vznikne záväzok voči banke a banka si do svojej bilancie zaúčtuje opačnú účtovnú operáciu. Lenže ak vy máte záväzok, zároveň vám vznikol na účte vklad, ktorý je vašou pohľadávkou voči banke a banka si ho vedie ako záväzok.
Ak si podrobne túto transakciu všimnete, tak v deň T, keď vám banka poskytuje úver na bankový účet, ktorý máte u nej (pravdepodobne) vedený, tak banka urobila 2 účtovné operácie, ktoré sa navzájom nulujú. Tento proces sa volá tzv. vytváranie peňazí podľa uváženia "ex nihilo" - nepotrebuje nato predchádzajúce vklady ani mince ani peniaze z iných bánk.
Pokiaľ peniaze zostávajú v banke, je banka prakticky v suchu a "problém" nastáva jedine, keď si ako klient tieto peniaze prevedie do inej banky alebo si ich necháte vyplatiť v hotovosti. Medzitým si banka účtuje úrokový diferenciál, ktorý vzhľadom na úročenie vkladov a napr. poskytnutým spotrebným úverom môže byť aj 10-20% p.a..
Dobré, nie ? Neverili by ste, ale mnoho samotných bankárov procesu vzniku peňazí nerozumie. Bohužiaľ manažérske špičky bankového businessu tieto procesy ovládajú dokonale.
Postupom času budú všetky transakcie elektronické, bankové účty budú povinné a počet bánk bude klesať. V menších ekonomikách, kde počet bánk na trhu je malý a 4-5 veľkých bánk kontroluje celý trh, môže už dnes ex nihilo peňazí byť vytvorených pomerne veľa. Presné údaje bohužiaľ o Slovensku nemám (ale poteším sa, ak to niekto zistí).
Akvizície z ničoho
Ďalším veľmi dôležitým príkladom sú akvizície firiem. Ak kupujete pomocou svojej banky nejakú firmu, používate samozrejme depozitá, ktoré vám tam navkladajú občania prakticky za 0% a za ktoré ručí štát. Pokúsite sa získať firmu, ktorá má pozitívny cashflow (ešte nebodaj s voľným cashom), kde ihneď po akvizícií prevediete jej bankové účty primárne do vašej banky, tak viete kupovať fy prakticky neobmedzene a s minimom vlastného kapitálu. Samozrejme musíte to robiť opatrne, premyslene a kupovať si firmy so stabilnými a predikovateľnými výnosmi. Cez spriaznené ale "nezávislé" osoby, deklarovaných ako beneficial owner - konečných vlastníkov prijímateľov úverov si vytiahnete z banky úvery, použijete nejaký vlastný kapitál 0-20% a idete nato (asi nebudete prekvapení, prečo sú všetci vlastníci umiestnení na Cypre a v iných lokalitách).
Najlepšie akvizičné ciele sú firmy z regulovaných odvetví, kde vládne vysoká miera predvídateľnosti a pozitívnej regulácie ziskov. Nič lepšieho ako vodárne, distribúcia, dodávka a tranzit základných energií, zdravotníctvo či rôzne komunálne a verejné služby ma nenapadajú. Všimnite si, že za každou kúpou firiem z tohto sektora stojí v poslednej dobe nejaká česko-slovenská skupina. Úplná pecka je, ak si predávajúci nechá peniaze získané za predaj svojej firmy vo vašej banke zopár rokov. Vtedy financuje prakticky predaj svojho podniku vám sám predávajúci.
Záverom
V každom prípade musím uznať, že banka v portfóliu každého podnikateľského konglomerátu je obrovská výhoda. A preto nebuďme prekvapení, ak ďalší finančníci a regionálni veľkopodnikatelia budú pri nasledujúcej lokálnej bankovej akvizícií. I takú banku si viete kúpiť za peniaze ex nihilo. Teda peniaze na jej kúpu si požičiate priamo z nej. V našich končinách určite. Treba ešte poznamenať, že na trhu aktuálne nie je dostatok kandidátov na akvizíciu, preto je možné, že sa dočkáme i nových start-upov v tomto sektore. Zopár úspešných ich vzniklo. A ak treba, jeden úspešnú by som vedel založiť aj ja.
Autor: Pavol Bulla