Úvod
Vrtieť Slovákom je parafrázou anglického výrazu vrtieť psom. Je postavený na axióme, že ak je chvost psa chytrejší ako samotný pes, tak ním dokáže vrtieť. V realite to znamená, že sa účelovo odkloní pozornosť od niečoho, čo má naozaj veľkú dôležitosť a zvýrazní sa to, čo na prvý pohľad nie je podstatné. Spomínaná technika vrtenia Slovákom sa u nás, zdá sa, nadobro udomácnila a nami volení zástupcovia ľudu ju doviedli do dokonalosti.
Blahobyt na dosah
,,Rastieme najrýchlejšie v EÚ! Najhoršie je už za nami! Ľudia sa majú konečne lepšie!"
Ani proletári by sa za tieto heslá veru nemuseli hanbiť. A to je len zopár bludov, ktoré som zachytil v povetrí za poslednú dobu. Povedané ekonomicky - HDP rastie do výšin ako Jankova zázračná fazuľa, rast priemernej mzdy hravo poráža infláciu. Nezamestnanosť zázračne klesá a naše dane? Veď sú nižšie oproti susedom. Politici hlásia oživenie a posedávaním v kuloároch sa oň nepochybne snažia. Bežím teda po fľašku sektu na oslavu, že všetko je na dobrej ceste, no spomenul som si na Churchilla, ktorý dôveroval len štatistike, ktorú sám sfalšoval, a tak s tým prípitkom radšej ešte chvíľu počkám.
Hrubý a domáci
Hrubý domáci produkt krajiny zachytáva takmer všetky oficiálne transakcie v ekonomike. Môžu byť malé i veľké, občanov i veľkých podnikov. No len slepý nevidí, že podiel tých veľkých transakcií, ktoré robia veľké subjekty, akosi rastie na úkor tých menších, robených občanmi. Nechcem šíriť paranoju, a tak to radšej nebudem ďalej rozpitvávať. Povedal som si, ak HDP rastie, ľudia by to mali adekvátne pociťovať, najlepšie cez rastúce platy. Tu logika nepustí, ale...
HDP za posledných 10 rokov narástlo, to je fakt. Pozrime sa však bližšie a zistíme, že ukazovateľ podielu miezd na HDP na Slovensku neustále klesá a napriek tomu, že sa vyprodukuje viac, mzdy z toho moc neprofitujú. Mzdy u nás tvoria už len 35% z HDP a ich podiel neustále klesá. Pred dvadsiatimi rokmi to bolo ešte o 20% viac, lenže, ako som už niekde spomínal, montovanie kabeláže ešte nikomu blahobyt neprinieslo. A tak rastúce HDP vôbec neznamená, že sa proporčne majú lepšie aj obyčajní ľudia.
Priemerná mzda proletárov
Už z úvodu vidieť, že čaro priemernej mzdy je v tom, že zahŕňa nielen platy chudobnejších občanov ale i rôznych generálnych riaditeľov. Tie riaditeľské narástli za posledných 20 rokov závratným tempom a nie je zriedkavosťou, že rozdiel medzi najhorším a najlepším platom v podniku stúpa aj stonásobne. Asi najreálnejší obraz o mzdách poskytuje mzdový medián. To je plat pracovníka, ktorý je presne v strede pelotónu a vypovedá o tom, ako sa žije priemernému človeku. Na Slovensku je mzdový medián o 20% nižší ako mzdový priemer, niekde na úrovni 650€. Keď si to dáte v čistom, tak to je niečo okolo 516€. Čiže nie 820€, ale 516€ čistého prezentuje realitu slovenského pracovného života. Politici to však neradi priznávajú. Nečudujme sa, že mnohí ľudia sotva vyžijú.
Klesajúca nezamestnanosť či zamestnanosť
Na Slovensku je zamestnaných len cca 43% obyvateľstva. Títo musia uživiť aj ten zostatok - deti, dôchodcov, nezamestnaných, večných študentov, či marginálne ale aj výrazne si užívajúce menšiny. U nás ale i v tomto máme taký malý zázrak. Počet pracujúcich nepribúda a počet ľudí pracujúcich v priemysle prudko ubúda. A čuduj sa svete, nezamestnanosť oficiálne i napriek tomu klesá!
Počet zamestnaných sa veľmi manipulovať nedá, preto sa prezentujú radšej upravené počty nezamestnaných, aby sa zamaskovala reálna nezamestnanosť. Používa sa metóda výpočtu nezamestnanosti, kde sa počítajú len tí, čo sú pripravení okamžite nastúpiť do práce. Zatiaľ čo upravený ukazovateľ hlási len 13% nezamestnanosť, tak po pripočítaní ,,péenkárov" a tých, čo sú na praxi, máme o 40 000 nezamestnaných viac. (Počas týždňovej chrípky ste totižto chorí a nie nezamestnaní). Ďalej pripočítame nezamestnaných, ktorí sa radšej vyradili z evidencie po úradníckej frustrácii - zrazu máme nezamestnanosť 15 %. Ak by sme prirátali študentov, ktorým bol umelo pridaný jeden ročník školy a vysokoškolákov z rôznych pseudokatedier detašovaných pracovísk VŠ a zrazu máme nezamestnanosť reálne nad 20% ak nie viac. Ešteže sa nám odsťahovalo 300 000 ľudí za prácou do zahraničia, inak by sa pojem ,,slovenská hladová dolina" stal realitou.
Slovenský daňový paradox
Dlho som žil v ilúzii, že dôvodom toho, prečo majú napríklad Rakúšania 10% DPH na potraviny a nižšie spotrebné dane na benzín, je to , že sa im adekvátne upravilo a zvýšilo zdanenie ich pracovných príjmov. Tak som si to ťukol do mzdovej kalkulačky a doteraz sa neviem z toho spamätať. Ak Slovák zarába 800€, dostane u nás cca 627€ čistého. Rakúšan, ktorý zarobí 800€, dostane v čistom cca 680€. Hodím do kalkulačky mzdu riaditeľa - 10 000€. U nás mu zostane v čistom cca 7200 € a v Rakúsku len 4800€. Vyzerá to, že vyššia DPH na potraviny je predsa len kompenzovaná. Zatiaľ len niektorým občanom, ale snáď sa zoznam bude rozširovať.
Záverom
Ideme z kopca a lanovka nahor sa vlečie. Slovákmi vrtí chvost hlásiaci prosperitu a pohodu. Počet pracujúcich v priemysle klesol o 50 000 za 2 roky. Povinní plavčíci a zamestnanci detských kútikov na úradoch suplujú výpadok výkonných ľudí v priemysle a maskujú nezamestnanosť. HDP síce rastie, ale na našich mzdách to nevidno. Potraviny kupujeme s 20% DPH, máme drahší benzín. A dozvedáme sa, že Rakúšan má pri 800€ plate vyššiu čistú mzdu ako Slovák. No v priemere sa máme všetci dobre. Prosto šťastie.
Autor: Pavol Bulla