Doba sa však zmenila a dnes už na môj obľúbený vlašský šalát do lahôdok nechodím. Nie, nezanevrel som na túto dobrotu, no to, čo dnes pod týmto názvom ponúkajú v obchodoch, vo mne vzbudzuje neisté pocity. Preto som si cez uplynulé Vianoce povedal, že ak sa neodvážim si šalát kúpiť, tak sa pokúsim si ho pripraviť doma sám. Dal som sa do pátrania po pôvodnej receptúre, a ako som zistil, má za sebou veľmi zaujímavú históriu.
Prvé obdobie: Originálny recept od babičky Rudyho Linku
Nebudete veriť, ale vlašský šalát má za sebou pestrú 100-ročnú históriu a pôvodom je to česká pochúťka. Jediný originálny recept prezradil cukrár, zmrzlinár a prevádzkovateľ reštaurácie Rudolf Linka. Jeho predkovia založili v roku 1911 prvé pražské lahôdky, ktoré prevádzkoval Alois Linka. Práve tam uzrel svetlo sveta recept na pravý a pôvodný recept na vlašský šalát, ktorý sa stal neoficiálnym národným pokrmom postupne celého Československa. Pod receptom naň nie je podpísaný nikto iný, ako babička slávneho newyorského gitaristu Rudyho Linku.
Na pôvodný recept na pravý vlašský šalát babičky Rudyho Linku potrebujete:
Na 1 kg šalátu : 350 g jabĺk, 50 g sleď, 100 g hrášku z konzervy, 100 g mrkvy (môže byť tiež z konzervy),150 g pražskej šunky od kosti, 100 g kyslej uhorky, 150 g majonézy, soľ, čierne korenie
Postup:
Jablká ošúpte a spolu so všetkou zeleninou pokrájajte na malé kocky. Pridajte šunku nakrájanú na úzke rezance a malé kúsky sleďa. Premiešajte dôkladne s majonézou, pridajte podľa chuti trochu soli a korenia. Nechajte dobre vychladiť a pár hodín odležať. Podávajte studený.
pozn. Majonézu urobíte tak, že si do 2 žĺtkov za stáleho ručného šľahania prilievate veľmi opatrne olej - slnečnicový až do 150 ml. Ale kľudne skúste i olivový, ak chcete zdravšiu ale trochu trpkejšiu verziu.
Druhé obdobie: Znárodnenie a nová normovaná receptúra 50142
V roku 1948 prišlo v Československu k neslávnemu znárodneniu. Pozornosti znárodňovacieho hnutia neušli ani lahôdky rodiny Linku. Prvé, na čo sa funkcionári národného podniku Pramen vrhli, bola snaha získať rodinný recept na vlašský šalát. Mária Linkova však výrobné tajomstvo hrdo bránila, a preto zaplavili predajne rôzne napodobeniny a šalát sa začal vyrábať v pozmenenej receptúre. Do vlašského šalátu sa dostali prvýkrát zemiaky. Komunistom ku cti slúži to, že počas 40-ročného obdobia stanovili na výrobu vlašského šalátu odborové normy studenej kuchyne a tie sa museli dodržiavať od Ašu až po Čiernu nad Tisou. Preto ste nemali problém vkročiť do hocijakých lahôdok v Československu a dať si tam svoju obľúbenú pochúťku so zárukou rovnakej chuti.
Norma a postup na prípravu "komunistickej" verzie vlašského šalátu:
Tretie obdobie: Kapitalistická všehochuť
Rok 1989 priniesol zvrat do výroby vlašského šalátu a to nie zrovna v pozitívnej rovine. Postupne nastalo všeobecné zníženie jeho kvality, pretože väčšina výrobcov doň začala pridávať lacné náhrady a namiesto kvalitného salámu sa používajú rôzne výrobné napodobeniny, ktoré dokonca nemusia obsahovať ani stopu mäsa. Uhorky sú nahradzované často cuketou, majonéza už zďaleka nie je majonézou, ale látkou nadstavovanou vodou a škrobom. Veď posúďte sami.
Na "kapitalisticky" šalát budete potrebovať nasledovné (zloženie šalátu predávaného v obchode):
Takto dopadol nedávny test uskutočnený v Čechách z českého idnes.cz.:
Záverom
Podľa Rudolfa Linku do šalátu patrí len kvalitná pražská šunka od kosti, trošku kyslej rybičky, dobré jabĺčka a kvalitná domáca majonéza. Komunisti síce recept trochu pozmenili, pridali zemiaky, ale vzniklo niečo, na čo zase ja osobne spomínam veľmi rád. Bolo dobré, že recept na šalát bol normovaný a dodržiavaný po celej republike. Aj výroba majonézy mala svoju striktnú normu a tá norma bola výrazne prísnejšia ako je tomu dnes.
Súčasný recept neporušuje žiadne zákony a ani normy, lebo normy sa demokraticky akosi uvoľnili. Trh si žiada lacnejšie verzie potravín, dlhšie dátumy spotreby a preto je tlak na výrobcov je enormný. Sami ale uznajte, že to zloženie šalátu je už trochu prekombinované a podobné zloženie majú šaláty od mnohých výrobcov. Bol by som nesmierne rád, ak by sa našlo aspoň zopár výrobcov, čo sa priblížia k svojim predchodcom z 20. storočia. Ak by sa im podarilo vrátiť k pôvodnej receptúre, môžu so mnou opäť počítať. Ako hovorí Bohuš, som ochotný kúpiť aj za zvýšenú cenu.
Vlašský šalát si vraj v rodine Linku servírovali k sviatočnému stolu. Zožeňte si kvalitné suroviny a skúste ho napr. k Veľkej noci. Ja to určite opäť urobím, zatiaľ však v domácej réžii.
Autor: Palo Bulla
https://www.facebook.com/pavol.bulla/
Zdroj: K článku som využil zdroje informácií z Jaktak.cz, wikipedie, idnes.cz a Facebooku - Babičkine dobroty. Všetky tvrdenia v tomto článku už vyslovil niekto verejne pred jeho publikáciou. Všetkých súčasných výrobcov tohto šalátu nepoznám, ale fandím výrobcom používajúcich autentické a pôvodné suroviny.
